Slovenská gramatika a pravopis

Novinky, problémy a všetky záležitosti týkajúce sa admina

Moderátori: mhlavaty, niner, Atlas, LOCHNESS, foter

cicmanec
Príspevky: 27640
Dátum registrácie: 15.10.2008 14:04
Zdieľať na Facebook

Slovenská gramatika a pravopis

Príspevok od používateľa cicmanec »

Gramatický prejav patrí k základným prejavom inteligencie človeka, nech si vraví kto chce čo chce a pravopis je vizitka prispievajúceho.
Stačí si prečítať pár tém a človek hneď zistí, že u niektorých od štvrtej triedy základnej školy uplynul už nejaký ten čas, niektorí zjavne pravopis neovládali nikdy.
Jednoducho pravopis je na fóre (nielen tomto) OTRASNÝ a tak na začiatku šk. roka nezaškodí trocha preopakovania.

________________________________________________________________________________________________

1.

Takzvané vybrané slová sú tie slová domáceho pôvodu v slovenčine, v ktorých sa po obojakých spoluhláskach (čiže po b, m, p, r, s, v, z) píše „y“ a nie „i“.

Kód: Vybrať všetko

B 
by, aby, byť (som, si), bystrý Bystrica, Bytča, byť, nábytok, bydlisko, bývať, príbytok, dobytok, obyčaj, kobyla, býk 

Odvodené slová 
by      aby, žeby, čožeby, keby, akoby 
býk     býček, býčí, býkovec 
bylina  bylinný, bylinár, byľ, bylinožravec 
bystrý  bystrina, Bystrica, bystrosť, zbystriť 
Bytča    bytčiansky 
byť      bytie, blahobyt, živobytie, bývať, bývalý, starobylý, obydlie, obyvateľ, byt,    
         bytná, zbytočný, neodbytný (čo nejde na odbyt), dobyť 
byvol   byvolí 
obyčaj   obyčajný, neobyčajne 

P 
pýcha, pýtať sa (si), pýr (červeň), kopyto, prepych, pysk, pykať 

Odvodené slová 
pýcha  pyšný, prepych, pýšiť sa 
pýr    zapýriť sa 
pysk   pyskatý, pyštek 
pýtať sa  spýtať sa, dopýtať sa, dopyt, opýtať sa, vypýtať sa 

M 
my, mykať (sa), mýliť sa, myslieť, myseľ, umývať (sa), mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať 

Odvodené slová 
mykať     myknúť, odomykať, zamykať 
mýliť sa  omyl, pomýliť sa 
myslieť   myseľ, myšlienka, zlomyseľný, zlomyseľný, zmýšľať, rozmýšľať, premýšľať, zmysel, priemysel, úmysel, nezmysel 
myš       myší, myška 
mýto      mýtnik 
myť       vymyť, umyť, mydlo, umývadlo, umyváreň, mydlina, mytie, Myjava 
hmyz      hmyzožravec 
šmyk       priesmyk, šmýkať 
šmyk       šmýkať, šmykľavý 
žmýkať      vyžmýkať 

R 
ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza 

Odvodené slová 
ryba    rybník, rybárčiť, rybačka, Rybiny 
ryk     ryčať 
rýdzi   rýdzik, rýdzosť 
ryha    ryhovať 
rýchly  rýchlik, zrýchliť, urýchliť, zrýchľovať, urýchliť 
rýpať   rypnúť, rypák, rozrýpať 
rysavý  ryšavý 
rys     rysovať, narysovať, obrys, pôdorys 
ryť (zem) vyryť, rozryť, rydlo, rýľ, rýľovať 
brýzgať nebrýzgať 
hrýzť   vyhrýzť, nahrýzť, vyhrýzať, hryzovisko 
koryto  korytnačka, Korytnica 
kryť    ukryť, skryť, zakryť, krytina, prikrývka, pokrývač, úkryt, zákryt 
strýc   strýčko 
trysk   vytrysknúť 
trýzniť trýzeň, tryzna 
ryža     ryžovisko, ryžovať 
bryndza bryndziar, bryndziarsky, bryndzovník 

S 
syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý 

Odvodené slová 
syčať     zasyčať, sykať, sykavka, sykanie, sykavý 
syn      synček, synovský, zlosyn 
sypať (sa)   sypký, násyp, dosýpať, zásyp, presýpať, výsyp 
syr      syrový, syrovník 
sýty     sýtiť, dosýtiť /sa/, nasýtiť /sa/, nenásytný, sýtosť 
vysychať usychať, zasychať 

V 
vysoký, zvyk, vy, výr, výskať, vyť, vy -predpona 

Odvodené slová 
vy -predpona  vyhodiť, vyvrátiť, výber, výklad 
vy - zámeno   vykať, vykanie 
výskať        výskot 
vysoký        vyšší, vyše, povyše, výška, zvyšný, vysočina, vysokoškolák 
vyť - pes     zavýjať 
zvyk          zvykať (si), navykať, zvyknúť, odvyknúť, privyknúť 

Z 
jazyk ,nazývať, ozývať sa, prezývať, pozývať, vyzývať 

Odvodené slová 
jazyk   jazyčník, jazykový 
nazývať ozývať sa, prezývať, vyzývať, vzývať 


Výnimky po L 
lyko, lykožrút, lykovec, lysý, lysina, lyska, Lysá, lysec, lýtko, lýtkový, lyžica, lyžičiar, lyžička, mlyn, mlynár, mlynček, mlynárik, mlynica, plyn, plynáreň, plynový, plynár, plynárenský, plynný, plytký, plytčina, slýchať, nedoslýchavý, neslýchaný, lyže, lyžovať, lyžovačka, lyžiarsky, lyžiar, plyš, plyšový, blýskať sa, blyskáč (lúčna bylina so žltými kvetmi), blýskavica, blysnúť (sa), blyšťať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lyrický, lýceum, oplývať, plynúť, plytký, plytčina, splývať, vplyv, vplývať, zlyhať, zlyhávať
2.
Skloňovanie podstatných mien:
-podstatné mená skloňujeme podľa 6 pádov, pre zistenie, o ktorý pád ide, používame pomocné (pádové) otázky

Kód: Vybrať všetko

1. pád Nominatív    kto? čo? 
2. pád Genitív      koho? čoho? 
3. pád Datív        komu? čomu? 
4. pád Akuzatív     koho? čo? (vidím) 
6. pád Lokál        o kom? o čom? 
7. pád Inštrumentál     s kým? čím? 


1. mužský rod: 
vzor: chlap hrdina 
číslo:        jednotné  množné    jednotné množné 
Nominatív    chlap    chlapi    hrdina   hrdinovia 
Genitív      chlapa   chlapov   hrdinu   hrdinov 
Datív        chlapovi chlapom   hrdinovi hrdinom 
Akuzatív     chlapa   chlapov   hrdinu   hrdinov 
Lokál        chlapovi chlapoch  hrdinovi hrdinoch 
Inštrumentál     chlapom  chlapmi   hrdinom  hrdinami 

vzor: dub stroj 
číslo:      jednotné množné jednotné množné 
Nominatív    dub   duby    stroj   stroje 
Genitív      duba  dubov   stroja  strojov 
Datív        dubu  dubom   stroju  strojom 
Akuzatív     dub   duby    stroj   stroje 
Lokál        dube  duboch  stroji  strojoch 
Inštrumentál     dubom dubmi   strojom strojmi 

2. ženský rod: 
vzor: žena ulica 
číslo:      jednotné množné jednotné množné 
Nominatív    žena  ženy    ulica  ulice 
Genitív      ženy  žien    ulice  ulíc 
Datív        žene  ženám   ulici  uliciam 
Akuzatív     ženu  ženy    ulicu  ulice 
Lokál        žene  ženách  ulici  uliciach 
Inštrumentál     ženou ženami  ulicou ulicami 

vzor: dlaň kosť 
číslo:       jednotné  množné jednotné množné 
Nominatív    dlaň   dlane     kosť   kosti 
Genitív      dlane  dlaní     kosti  kostí 
Datív        dlani  dlaniam   kosti  kostiam 
Akuzatív     dlaň   dlane     kosť   kosti 
Lokál        dlani  dlaniach  kosti  kostiach 
Inštrumentál     dlaňou dlaňami   kosťou kosťami 

3. stredný rod: 
vzor: mesto srdce 
číslo:       jednotné množné jednotné množné 
Nominatív    mesto  mestá    srdce  srdcia 
Genitív      mesta  miest    srdca  sŕdc 
Datív        mestu  mestám   srdcu  srdciam 
Akuzatív     mesto  mestá    srdce  srdcia 
Lokál        meste  mestách  srdci  srdciach 
Inštrumentál     mestom mestami  srdcom srdcami 

vzor: vysvedčenie dievča 
číslo:         jednotné    množné         jednotné  množné 
Nominatív    vysvedčenie vysvedčenia    dievča    dievčatá /-ence 
Genitív      vysvedčenia vysvedčení     dievčaťa  dievčat /-eniec 
Datív        vysvedčeniu vysvedčeniam   dievčaťu  dievčatám /-encom 
Akuzatív     vysvedčenie vysvedčenia    dievča    dievčatá /-ence 
Lokál        vysvedčení  vysvedčeniach  dievčati  dievčatách /-encoch 
Inštrumentál     vysvedčením vysvedčeniami  dievčaťom dievčatami /-encami
Tu by som rád upozornil hlavne na toto:

2.1. skloňovanie v 3. páde mužského rodu (koho/čoho) - mužov a v 7. páde ženského rodu (s kým/ s čím) - ženou

2.2. Z koho/čoho (z dreva) a S kým/čím (s benzínovým motorom)

2.3. Prvý pád množného čísla (muž. rod) - mäkká koncovka:
mnohí ľudia, ktorí vodiči, takí diskutujúci

2.4. "Y" a vzory podstatných mien
dub
N a A pl. -y
(stromy, domy, zuby, schody, dvory, hotely)

POZOR! L sg. môže byť (okrem -e) prípona -i (na tanieri, v hoteli)
žena
G sg., N a A pl. -y
(matky, tety, sestry, od zimy, od Evy, od Zuzy)

POZOR! Cudzie podst.m. ženského rodu, ktoré sú zakončené na -ea, -oa, -ua majú v D a L sg. príponu -i a v G pl. -í (napr. N Andrea, D Andrei, L o Andrei, G pl. Andreí)

V iných vzoroch podstatných mien sa ypsilon nevyskytuje!

POZOR NA CHYBY! VZORY CHLAP, DLAŇ, KOSŤ, VYSVEDČENIE, SRDCE MAJÚ VŽDY i/í. (chlapi, inžinieri, na osi, husi, na svedomí, v kroví, pri mori)
________________________________________________________________________________________________

3.

Ďalej by som rád upozornil na rozdiel vo význame slov rad a rada, odporučiť a doporučiť.

rad1 -u m.
1. viac jednotlivcov alebo vecí usporiadaných v 1 línii za sebou alebo vedľa seba: rad cvičencov, ľudí, domov; sedieť v druhom rade; obranný, útočný rad

2. skupina jednotlivcov alebo vecí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami alebo tvoriacich isté spoločenstvo: patriť do radov bojovníkov za zákaz jadrových zbraní; robotnícke rady sa upevnili; chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby alebo odvodených od spoločnej základnej látky: uránový rad; mat. aritmetický, geometrický rad

3. neurčitý, obyčajne väčší počet niečoho, množstvo: rad rokov; celý rad otázok

4. poradie podľa časového alebo príčinného sledu, podľa hodnoty ap.: byť na rade; kedy príde rad na mňa? vývinový rad

l v prvom rade príslov. výraz kniž. najprv, najskôr, predovšetkým: v prvom rade treba zistiť...; rad (za) radom postupne; kniž. opustil naše rady zomrel

rad2 -u m.

vyššie (št.) vyznamenanie: Rad bieleho kríža I. triedy, R. Cyrila a Metoda; udeliť niekomu rad

rada -y rád ž.

1. návod na konanie, poučenie, odporúčanie: priateľská, otcovská, praktická rada; požiadať niekoho o radu

2. rozhovor, pri ktorom niekto niekomu radí alebo sa radia viacerí: ísť na radu k priateľke

3. skupina osôb ako poradný alebo riadiaci orgán istej inštitúcie, organizácie: redakčná rada časopisu; vedecká rada fakulty; Národná rada Slovenskej republiky ústavodarný a zákonodarný orgán SR; Rada ministrov Poľskej republiky vláda; Rada vzájomnej hospodárskej pomoci v minulosti organizácia pre hospodársku spoluprácu socialistických krajín; Rada bezpečnosti vedúci orgán OSN

o dať radu poradiť; dávať rady radiť

Takže nie postaviť sa do rady, BMW rady 5, ale postaviť sa do radu, BMW radu 5

odporučiť dok.

1. navrhnúť, poradiť: odporučili mu ostať, aby ostal; odporučiť knihu na vydanie; dostať odporučenie

2. zastaráv. odovzdať do pozornosti, na starosť, zveriť niekomu: odporučila im svoje deti; odporučiť sa do ochrany niekoho;

nedok. odporúčať -a

// odporučiť sa rozlúčiť sa (pozdravom), odobrať sa: odporučil sa a šiel;

nedok. odporúčať sa

Takže doporučiť môžete akurát tak list, ak ale dávate radu, tak odporúčate!

________________________________________________________________________________________________

4.

V slovenčine slovesá v minulom čase v množnom čísle sa končia kocovkou -li bez ohľadu na rod! (na rozdiel od češtiny), teda boli, robili, čítali, písali a nie boly, robily...
________________________________________________________________________________________________

5.

rozumiem niečomu, nechápem niečo

takže rozumiem tomu, nechápem to a nie
nechápem tomu, nepochopil som otázke
________________________________________________________________________________________________

6.

Vykáme SLOVESOM a nie zámenom, takže pani, čo ste robili a nie čo ste robila!

Už naši dedovia sa učili, že:

Pane, kde ste bol,
tak vyká iba vôl.
Pane, kde ste boli,
vyká žiak zo slovenskej školy.

________________________________________________________________________________________________

7.

holt >> inu, zkrátka a dobře
hold >> okázalý projev pocty nebo úcty; výkupné, vynucený poplatek ve válce

________________________________________________________________________________________________

8.
Na záver ešte pár pikošiek, ktoré sa v diskusii vyskytli a ich autori by si mali bezpodmienečne zopakovať prvé 3-4 ročníky základnej školy!

hamba
vyraztiež (z toho)
interijér
meké
vyšie
céra
povecme
snich
doklat
nikdo

a pár cudzích slov (tiež zle):

syntetyka
sistem
aktyvny
alternatýva

Slová cudzieho pôvodu sa budete musieť naučiť naspamäť, pretože v niektorých sa píše i a v niektorých y...

________________________________________________________________________________________________

A ešte jedna vec nesúvisiaca s pravopisom:

NEPÍŠTE VŠETKO VEĽKÝMI PÍSMENAMI (so zapnutým CapsLockom) - strašne zle sa to číta!!!

.




A úplne nakoniec - indiánske dohovoril som sa píše HOWGH. Hawk je jastrab...




Táto téma je zamknutá, nemôžete tu pridávať odpovede ani upravovať svoje príspevky!
Zamknuté

Návrat na "Témy týkajúce sa Autobazar.EU"

Kto je prítomný

Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 4 neregistrovaní