:::SLUSNOST NADOVSETKO...::::

[izsof.peter@zoznam.sk]

Nie je to síce normálne, ale je to úplne bežné. Čo by si čakal od ľudí, ktorí od materskej školy až po vysokú školu navštevujú zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským.. V iných štátoch by bol človek neovládajúci jazyk krajiny, v ktorej žije, úplne diskvalifikovaný (spoločensky, pracovne...), u nás si žije spokojne až do smrti...

Tak trochu by som do Teba obul...
Pracoval som v UK. Moje znalosti jazyka boli a aj sú takmer nulové. Pri vybavovaní Insurance number - niečo podobné ako u nás r.č. - prvá otázka na úrade bola: Potrebujete tlmočníka?
Nevedel som odpovedať, ale od prekvapenia...
A ver mi, že nebol som tam sám, ktorý neovládal jazyk...
A práve preto som sa vrátil, lebo tu od materskej školy až po vysokú školu mám možnosť si vybrať vyučovací jazyk či slovenský, maďarský, nemecký, anglický, francúzsky, ukrajinský ba cigánsky...
Nadávame na štát, ale tu Ťa aspoň nezastavia na stanici fízli so psami a nechcú Ťa oňuchať, či nemáš pri sebe drogy...

Mimochodom vrátil som sa ešte v 2005 keď libra stála 53 SKk

[Sliedic]

Vidím, že je ešte veľa tém, ktoré som nečítal.

Je smutné, ako sa krajania k sebe správajú v zahraničí a to nemusí prísť ani k očnému kontaktu. Mnoho krát ma na diaľnici v Rakúsku ohrozí práve Slovák (väčšinou Malacky, alebo Bratislava, hoci aj Senec už vystrkuje rožky). Je zaujímavé, že s tými tisíckami rakúskymi vodičmi problém nie je, ale ak sa objaví 5 Slovákov po ceste, 2 ohrozia mňa, alebo niekoho iného. Je to v náture, v génoch... Tá nedôverčivosť je zakorenená ešte z čias boľševika. Avšak existujú aj logické vysvetlenia nedôverčivosti - mnoho z nás určite už zažilo, ako sa im neznámy človek v tom lepšom prípade prihovoril na parkovisku (nie v zahraničí, ale u nás ) a začal (ne)záväzne konverzovať, avšak na konci vety z neho vypadlo - nemáte pár drobných?

V tom horšom prípade to bola zámienka na odpútanie pozornosti, zatiaľ čo jeho komplic preveroval tvrdosť plastov vo Vašom aute...